Práve na Fakulte ekológie a environmentalistiky zanechal hlbokú stopu. Bol pri jej začiatkoch v Banskej Štiavnici, kde študentom prednášal a sprostredkoval jeho rozsiahle poznatky o lesoch, lesníckej typológii a ochrane prírody Karpát. Pre predmet Ekológia lesa spracoval originálnu metodiku výpočtu ekologickej stability lesných ekosystémov, ktorú pre účely výučby využívame dodnes. Na jej základe vznikli viaceré publikácie a desiatky diplomových prác.
Bol skutočným znalcom karpatskej prírody a odborníkom na chránené územia. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia zastával pozíciu riaditeľa vtedajšej Správy Tatranského národného parku. Zaslúžil sa o založenie Združenia slovenských národných parkov a chránených krajinných oblastí, no najmä o vznik Asociácie karpatských národných parkov a rezervácií, ktorej cieľom bola spolupráca chránených území v Karpatoch.
Jedným z vrcholov jeho celoživotnej vedeckej práce bol zápis Slovensko-ukrajinských bukových pralesov na listinu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Išlo vôbec o prvé lesné prírodné územie v Európe, ktoré UNESCO zapísalo na listinu svetového dedičstva.
Za úspechy v oblasti ochrany prírody získal viacero významných ocenení. Bol členom Rady Svetovej únie ochrany prírody, v roku 1993 získal Zlatú medailu Svetového fondu ochrany prírody (WWF) a v roku 2008 Cenu ministra životného prostredia SR. V roku 2010 mu mesto Vysoké Tatry udelilo cenu za celoživotné dielo.
Česť jeho pamiatke!
Posledná rozlúčka s profesorom Ivanom Vološčukom sa bude konať 30. mája 2024 o 14.00 h v Dome smútku v Tatranskej Lomnici.
-JL-
Foto: Facebook/Tatranský národný park